Ked sa povie jar, kazdy si asi predstavi taku tu vseobecne vzitu (avsak mylnu) predstavu: Priroda sa prebudza k zivotu, hory lesy ozivaju, vtaciky stebotaju a slniecko svieti, ale zatial este negeneruje neprijemne horucavy. Rad by som sa na celu tuto dogmu pozrel z informatickeho (realnejsieho) hladiska.
Vazeni, to co sa deje za vasimi zatiahnutymi zaluziami vobec nepripomina jar podla papierovej definicie. Obloha je neustale zamracena, poprcha pomerne furt, rano fuka studeny vietor a poobede je zase vedro, takze clovek nevie co si ma obliect aby prezil pri relativne co najmensej ujme na zdravi (tzn. bliziacej sa k nule).
Dnes som sa veselo vybral s Guruom na anglictinu. Vybavili sme sa potrebnym inventarom a vyrazili sme. Az po Podnikatelsku fakultu vsetko prebiehalo podla planu, avsak potom sme sa dostali takpovediac do prvej frontovej linie - skoncili udrziavane chodniky a nastupila zakopova vojna.Bystrym zrakom sme obhliadli bojisko, a odvaznym krokom ostrielaneho informatika vydali sme sa preskumat teren, stanoviac seba sa vyzvednou jednotkou. O tom, ze sme si samozrejme vybrali tu najhorsiu moznu cestu, sa tu radsej ani nebudem rozpisovat. Cesta nebola prach a sterk, aj ked hlina tam bola, ale rozhodne nie udusana. A aby sme si nemysleli, ze to snad prezijeme, tak po celom useku boli domyselne rozostavene protipechotne miny, ktore boli rovnakej farby ako okolite bahno, avsak pri pripadnom blizsom skumani by sa zistilo, ze sa velmi vyrazne odlisuju v zapachu.
Kazdopadne na salinu sme po vyhratom boji dorazili, aj ked straty na nasej strane boli znacne. Za zmienku este stoji nas odchod z ucebne anglictiny, kde sme na kazdom kroku po sebe zanechavali nie nenapadne stopy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára