nedeľa 10. februára 2013

Think about thoughts!

Vážení přátelé,
ludstvo (alebo proste skupina humanoidov, ktorí za určitých velmi špecifických podmienok dokážu vyprodukovať niečo parciálne konštruktívne) už na planéte existuje nejaký ten rok, a tak sa dajú vypozorovať rôzne situácie, v ktorých sa jednotlivec počas života ocitá. Je to cyklus s minimálnymi obmenami. Všimnite si, že jeden chodí polku života do školy aby sa naučil niečo, čo ostatní už dávno vedia. Polka života v háji. Ale nie o tom som chcel.

Myslenie

Kedysi pradávno nejaký múdry humanoid, ktorý mal strašne vela volného času a nič rozumného na práci, vymyslel toto:
Mysli o sebe mysliacom.
Našťastie netuším, kto to povedal, ani či to citujem správne, a dohladávať sa mi to nechce, takže máte proste smolu. Napriek tomu je táto jednoduchá poučka hodne zaujímavá, a ak by sa nám ju darilo praktikovať v praxi, bol by svet hneď krajší a prívetivejší, takže na to každý kašle. Ale to už sa nám v tom hrabe Murphy a toho tu nechceme, takže mi dajte chvilku kým ho dojdem vykopnúť z hospody.

Ogres have layers...

...ako cibula. A tiež tak smrdia, poznáme to. Priatelia, myslenie má tiež vrstvy. Poďme si zaviesť terminológiu, ktorú do odbornej náučnej literatúry zaviedol Terry Pratchett, ktorý jednotlivé úrovne nazýva proste takto:

  • prvá úroveň - prvé myšlienky
  • druhá úroveň - druhé myšlienky
  • atd.
Myslím, že je jasné, v akom kontexte sa tu pohybujeme.

Myšlienky

Prvé myšlienky, to sú myšlienky ktoré si normálne myslíme keď rozmýšlame, idlíme alebo NOPujeme. Normálne si ich človek ani neuvedomí, proste je to defaultné myslenie, ktoré môže (ale nemusí) viesť k nejakému konštruktívnemu záveru. Zpravidla nevedie.
Príklad: Sedím si v šaline a vidím nejakého teepka a pomyslím si: hej, ten je divný.

Druhé myšlienky rozmýšlajú o Prvých myšlienkach konkrétne, alebo o myslení v rôznych situáciách všeobecne. Je to myslenie nad tým, že sme si uvedomili, že myslíme. Dá sa čiastočne nahradiť aj prvými myšlienkami, hlavne ak sa retrospektívne zamýšľame nad našimi rozhodnutiami v minulosti. Odpovedá väčšinou na takéto otázky: Je takéto myslenie správne, vedie to niekam? Neodbočil som tak trochu náhodou? Tyvole, nad čim to zas rozmýšlam?
Príklad: Hm, to bol ale rýchly úsudok, len tak si za pár sekúnd zaškatulkovať človeka, že je divný. Ak to takto budem robiť, nebude to moc dobré.

Potom to už začína byť trošku zložitejšie. Tretie myšlienky zhodnocujú myslenie Druhých myšlienok. Pratchett uvádza, že takéto myslenie má len menšina výnimočne nadaných ludí. Takéto myšlienky si totiž je nutné uvedomovať a vedome korigovať, na což málokdo z nás má v dnešnej dobe čas. Nehovoriac o tom, že to celé sa musí zvládať vrámci milisekúnd.
Príklad: A hele, zamyslel som sa nad tým ako myslím! A výsledok sa mi vôbec nepáči. Jak by sa to dalo zmeniť?

Štvrté myšlienky (posledný stupeň použitý v Pratchettovi) uvažujú nad Tretími myšlienkami. Podla môjho chápania je to skôr blesková reflexia tretích myšlienok vzhľadom na subjektívne vnímanie momentálneho stavu spoločnosti.
Príklad: No dobre, ale treba to myslenie meniť? Keby som ho zmenil, jak moc budem vybočovať od priemeru? Stojí to vôbec zato?

Iný zaujímavý príklad

Použitie obmeny uvedeného konceptu v praxi, dajme tomu niekde na fóre:

  1. "Ako môže mať niekdo rád mačky."
  2. "Aha, to sú zas tí cat-hateri"
  3. "Aha, to sú zas tí ludia, čo vypisujú ostatným, že sú cat-hateri"
  4. "Aha, to sú zas tí ludia, čo píšu ostatným, že niekdo napísal, že niekdo ďalší je cat-hater"
  5. "Aha, ty si určite volil ružových"
  6. atď
Priatelia, podla toho, kde sa vaše myslenie zastaví, bude vyzerať vaša odpoveď vo fóre. Ak sa dostanete do dosť vysokého štádia myslenia, nenapíšete na také fórum nič (pretože to nemá vôbec žiadny zmysel a vy už dopredu viete, kam to celé povedie). V takomto prípade sa však dá aj samotné fórum považovať za inteligentnú entitu, v ktorej sa vyjadrujú iba ludia s Prvými myšlienkami. Totiž, po dostatočne dlhom spame od takýchto ludí sa téma diskusie presunie cez všetky uvedené body. Niekedy pravda je na to treba hoooodne vela spamu, ale ja im verím, a okrem toho, sloboda prejavu im nahráva do karát.

Záver

No tak to je zas zamyslenie plácnuté na tri strany, asi som to mohol skrátiť. Vaša chyba že také žvásty čítate. Chcel by som ale odporučiť takto na záver: Skúsme používať aspoň tie druhé myšlienky v reálnom čase. Vela vecí by sa mohlo zlepšiť. Tiež by som sa tu mohol konečne prestať baviť o utopii, že :-)

utorok 5. februára 2013

Príbehy z šaliny, part II

Vážení přátelé,
keďže nemám čo iné na práci, plácnem sem ďalšiu časť svojho velediela. Kritici a čitatelia na to už určite netrpezlivo čakajú (no, je to v podstate jeden goauld), takže ich nechcem sklamať. Sklamaní budú, až si to prečítajú :-)

Polov beznázvovoidný román, časť druhá

Predstavme si kotlinu, nepravidelne kruhoveho tvaru, ohranicenu zo vsetkych stran horami, kopcami, strmymi stitmi a pohoriami, vysokou vrchovinou a - sem-tam - nejakou tou pozabudnutou pahorkatinou. Je k podivu, ako taketo miesto vobec mohlo vzniknut. Niektori tvrdia, ze to ma nieco spolocne s padajucimi slonmi, coz je podla mna naprosta hovadina.
Ako kazde spravne kralovstvo, malo aj to nase nejake to hlavne mesto. Zalezi vsak na tom, koho by ste sa na to opytali, kde by ste sa pri tom prave nachadzali, aky by fukal vietor a na dotycneho postoju k modrej farbe.
Obyvatelstvo tohoto zaujimaveho kralovstva bolo rozdelene klasicky tak, ako by rozumny clovek ocakaval - trpaslici zili svojim tajnostkarskym sposobom v hlbokych lesoch okolo stredu oblasti (takzvani stredari (hanlivo tiez spodari)) a potom v lesoch na upatiach hor ohranicujucich celu oblast (okrajari (krajkari)). Bledi elfovia zase vobec nevychadzali na denne svetlo zo svojich temnych hlbokych jaskyn, kde nielen zili, ale aj pracovali a tazili vzacne kovy a ine svinstvo.
Existuje vseobecne rozsirena povera, ze hory okolo celeho kralovstva su pretkane chodbami elfich bani. Neviem, co je na to pravdy, ale moc by som tomu neveril, ludia nakecaju hovadin.
Do takehoto starostlivo vyvazeneho politicko-hospodarskeho ekosystemu sa kedysi davno, bohvie odkial, narvali ludia. Najprv si skusali postavit obydlia z dreva. Postavili par usadlosti, a potom si trpaslici vsimli, ze im nejak ubuda z teritoria, straslivo sa nasrali a vyslali ludom jasne posolstvo hodne pomalej a desivej smrti, ak sa odvazia dalej im zotinat ich krasne zostrihane stromy. Potom, co ludia znicili este Susosie krala Radoslava a komplet celu Alej toaletneho papiera, vyskusali trpaslici svoj koncept pomalej a hroznej smrti na cloveku nahodne vybranom zo statistickeho suboru. Tento pokus im bohuzial nevysiel, clovek to prezil, napriek tomu to svoj ucel splnilo - ludia po vypocuti jeho pribehu (a zhliadnuti ocividnych dokazov - niektori trpaslici sa pod svoju pracu podpisali) okamzite prestali rubat veskere drevo.

Hodnotenie kritika

Tak určite, druhý diel splnil každé očakávania aj toho najnáročnejšieho čitatela. Prirodzene sa tu vytvára akési existenčné napätie - z čoho vlastne budú ludia stavať svoje domy? Naplňuje to čitatela očakávaním, a tak sa môže ešte viac tešiť na ďalší diel. Což samozrejme robí. Tak.