utorok 5. februára 2013

Príbehy z šaliny, part II

Vážení přátelé,
keďže nemám čo iné na práci, plácnem sem ďalšiu časť svojho velediela. Kritici a čitatelia na to už určite netrpezlivo čakajú (no, je to v podstate jeden goauld), takže ich nechcem sklamať. Sklamaní budú, až si to prečítajú :-)

Polov beznázvovoidný román, časť druhá

Predstavme si kotlinu, nepravidelne kruhoveho tvaru, ohranicenu zo vsetkych stran horami, kopcami, strmymi stitmi a pohoriami, vysokou vrchovinou a - sem-tam - nejakou tou pozabudnutou pahorkatinou. Je k podivu, ako taketo miesto vobec mohlo vzniknut. Niektori tvrdia, ze to ma nieco spolocne s padajucimi slonmi, coz je podla mna naprosta hovadina.
Ako kazde spravne kralovstvo, malo aj to nase nejake to hlavne mesto. Zalezi vsak na tom, koho by ste sa na to opytali, kde by ste sa pri tom prave nachadzali, aky by fukal vietor a na dotycneho postoju k modrej farbe.
Obyvatelstvo tohoto zaujimaveho kralovstva bolo rozdelene klasicky tak, ako by rozumny clovek ocakaval - trpaslici zili svojim tajnostkarskym sposobom v hlbokych lesoch okolo stredu oblasti (takzvani stredari (hanlivo tiez spodari)) a potom v lesoch na upatiach hor ohranicujucich celu oblast (okrajari (krajkari)). Bledi elfovia zase vobec nevychadzali na denne svetlo zo svojich temnych hlbokych jaskyn, kde nielen zili, ale aj pracovali a tazili vzacne kovy a ine svinstvo.
Existuje vseobecne rozsirena povera, ze hory okolo celeho kralovstva su pretkane chodbami elfich bani. Neviem, co je na to pravdy, ale moc by som tomu neveril, ludia nakecaju hovadin.
Do takehoto starostlivo vyvazeneho politicko-hospodarskeho ekosystemu sa kedysi davno, bohvie odkial, narvali ludia. Najprv si skusali postavit obydlia z dreva. Postavili par usadlosti, a potom si trpaslici vsimli, ze im nejak ubuda z teritoria, straslivo sa nasrali a vyslali ludom jasne posolstvo hodne pomalej a desivej smrti, ak sa odvazia dalej im zotinat ich krasne zostrihane stromy. Potom, co ludia znicili este Susosie krala Radoslava a komplet celu Alej toaletneho papiera, vyskusali trpaslici svoj koncept pomalej a hroznej smrti na cloveku nahodne vybranom zo statistickeho suboru. Tento pokus im bohuzial nevysiel, clovek to prezil, napriek tomu to svoj ucel splnilo - ludia po vypocuti jeho pribehu (a zhliadnuti ocividnych dokazov - niektori trpaslici sa pod svoju pracu podpisali) okamzite prestali rubat veskere drevo.

Hodnotenie kritika

Tak určite, druhý diel splnil každé očakávania aj toho najnáročnejšieho čitatela. Prirodzene sa tu vytvára akési existenčné napätie - z čoho vlastne budú ludia stavať svoje domy? Naplňuje to čitatela očakávaním, a tak sa môže ešte viac tešiť na ďalší diel. Což samozrejme robí. Tak.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára