nedeľa 21. marca 2010

Poklady z ponorky

Jak sa nam pomaly zacalo polsemkove obdobie, rozhodol som sa, ze je treba nejak kvalitnejsie zaprokrastinovat. Otvoriac zosit, bol som prekvapeny, kolko kvalitneho prokrastinacneho materialu sa tam nachadza. Nasledujuci text je volnym prebasnenim pesnicky Kozel od Jarka Nohavicu, a nesie nazov Kozel Ramadan Song. Pesnicka vznikla pri prilezitosti akejsi ocisty od alkoholu - mesiac sme si nesmeli dat ziadne pivo. (moc dlho mi to nevydrzalo, ale pokus bol.) (Hellmut je vul.)

Kozel Ramadan Song

Byl jeden polo
Ten Kozla chtel
Velice by si
S nim rozumel

Mel by ho moc rad
Opravdu moc
Pil by ho furt
A kazdou noc

Po cele dny
By Kozel byl
Z pullitraku
Jen by ho pil

Kdyz by ho vypil
Zarval by jeje
Sakra lidi
Kozel uz nie je

Zapiskal polo
Na barmana
Prines Kozla
Mana mana

Barman prisel
A rekl tak
Tu mas Kozla
Zaplatis pak!

nedeľa 10. januára 2010

Mana mana

Ku štúdiu patrí dobrá hudba. Púšťate si ju stále dookola, až do zblbnutia. Potlačíte tým zväčša nechuť k dlhočíznemu učeniu. Toto skúškové je prehlásené za tzv. Mana Mana-song.



Keď sa do tej melódie započúvate, je chytľavá. Aj pre takého človeka bez hudobného talentu ako som ja :-)

Nedalo mi to a pustil som sa do hľadania jej pôvodu. Pesnička je to obľúbená, človek s pátraním nemá veľa problémov. (Videli ste, ako veľa remixov je na YouTube?). Pesnička pochádza z talianskeho filmu pseudo dokumentu pre dospelých (18+) Švédsko: Raj a Peklo. Na internete sa dá dokonca dohľadať aj originálna scéna z filmu. (18+)

Po necelom roku (1969) sa pesnička zrazu objavila v bábkovej televíznej relácií. Z pôvodnej doprovodnej pesničky pre film pre dospelých sa stal obrovský hit. (Kto by nepozeral bábkovú show?)

Skladba je založená na pohmkávaní si nezmyselných slabík, tzv. scat singing.

Ospravedlňte ma, mana mana....

Zdroje:
Mahna mahna na wikipédií

pondelok 30. novembra 2009

Trauma adventných vencov

V nedeľu začal advent. Kresťania sa pripravujú na príchod Vianoc, biskupi zakazujú petardy a každý kupuje darčeky pod stromček. Jednoducho idylka, ktorú už desaťročie kazí matematická úvaha. Je možné "spáliť" všetky 4 sviečky na rovnakú výšku?

Zamerajme sa na adventný veniec položený na oltáre v kostole. Každý deň je jedna omša (aspoň u nás doma), približne rovnako dlhá. Ak sviečky horia rovnako, vypáli sa jeden "dielik". Uvažujme, že kostolník sa snaží páliť sviečky tak, aby boli zarovno.

Koľko dielikov vypálime na jednej omši?








TýždeňPočet vypálených dielikov/omša
Prvý1
Druhý2
Tretí3
Štvrtý4
Každý ďalší4


Ako poriešiť tento vysokonáročný problém? Musíme rozdeliť celkový počet dielikov na 4 sviečky rovnomerne -- tzn. celkový súčet musí dávať po delení štyrmi zvyšok nula (operácia %). Čiže:

(1*7+2*7+3*7+4*7+4*n) % 4 = (1+2+3)*7%4 + (4*7+4*n)%4 = 6*7%4 + 0 = 2 :-(


Záhada konečne vyriešená, všetky sviečky sa nikdy nespália rovnako. Kvôli tomu druhu problémov sa oplatí študovať vysokú školu!

(Ospravedlňte, prosím, nedostatok integrálov, súm a gréckych písmen)

nedeľa 29. novembra 2009

Pohladenie ega pod dlhom čase

Každý na internete nejako začínal. Niekto si len pasívne čítal články, niekto sa vybúril v diskusií pod bulvárnym článkom seriózneho spravodajského servera. A niekto si robil svoje vlastné stránky. Do prúdu internetových závislákov som sa dostal v dobe, keď stránka bola synonymom zbierky nevkusných animovaných gifov doplnených svojou fotografiou. (Po hodine hľadania som svoj prvý výtvor nenašiel, nálezcovi ponúkam pocit môjho niekoľkohodinového zahanbenia)

Poučený z tej nechutnosti som si vytvoril krajšiu, lepšiu, milšiu stránku - jednoducho dokonalú. Webové sídlo, to nie je len o nejakom tom HTML, CSS, JS kóde... Je to hlavne o texte! Ukrátil som sa teda o nudnejšiu časť povinnej školskej dochádzky a tvoril som... Svoj beletrizovaný životopis! Nepotreboval som žiadny Facebóók, svoje osobné informácie som zverejňoval sám u seba. CVčko sa nesmierne vydarilo - ľudia sa smiali, pochopili, že pod tým nánosom informatiky žije iskrička humoru.

V lete som toto doupě neželaných dôverností odstavil. Už som z tých X-nástich rokov vyrástol. Bratovi sa dnes doniesol zaujímavý chýr od jeho ex (spolužiačky). Na jednej Zvolenskej škole vraj skandovali moje meno. Profesorka slovenčiny doniesla ukázať žiakom môj výtvor. Všadeprítomné informácie ma presne identifikovali.

Posilnený svojím podráždeným egom som si znovu prečítal ten svoj životopis. Plný gramatických chýb, preklepov, písaný jazykom 13-ročného chalana. Trochu hanby prebila čiste egoistická myšlienka:

Už v rannej mladosti sa čítajú moje výtvory na školách! A zanedlho sa dostanem aj do bežných čítaniek!

utorok 27. októbra 2009

Leto u Červeného klobúka


Posledný pohľad na budovu, kde som strávil väčšinu leta. Moja brigáda sa skončila...

Všetko sa to začalo ešte v máji na dni otvorených dverí. Na súťaži pre pobavenie návštevníkov som sa dobre umiestnil. Dodalo mi to odvahu a skúsil som intern program u Red Hat. Moje prvé prijímacie konanie som prežil, ani neviem ako. Prebiehalo počas júna na 3 fázy (posúdenie CV, písomný test, ústny pohovor). S mojimi vedomosťami, schopnosťami a trochou šťastia som na začiatku júla nastúpil.

Začiatky boli ťažké :-) "Prečítaj si tieto dlhé stránky (tak trochu zastaralé). Nastav si toto, tamto." Po prvom týždni človek nevedel, čo bolo jeho úlohou. :-D Peer, kolegovia internisti, manažér - nejako to so mnou zvládli a zvykol som si na prácu ako Qualtiy Engineer. Po niekoľkých týždňoch začal ustupovať pocit cudzinca na návšteve. V kancelárií som sa cítil takmer tak dobre ako na koleji, doma (povedané s veľkým nadhľadom ;).

Iné prostredie otvára nové možnosti. Spoznal som kopu zaujímavých ľudí (dosť z nich žije v inom časovom pásme!). Používal nové technológie. Riešil nezvyčajné problémy (kde v okolí kancelárie sa dá najlepšie najesť? :-). Človek si z takejto práce odnáša jedinečné skúsenosti a zážitky.

Ideálne prázdniny postupne prešli do hektickej školy. Ráno som vstal, opustil izbu a vrátil sa za tmy úplne vyčerpaný (čas som strávil v kancelárií alebo v škole). Pokiaľ je človek poctivec ako ja a nechce zanedbávať ani školu, ani prácu, skutočne to dá zabrať.

A tak som to po 4 mesiacoch ukončil svoj Red Hat intership. Plný melanchólie odchádzam a spomínam... Ak sa podarí, budúce leto som späť v Červenom klobúku!

Vyborny cover vybornej pesnicky

Tomorrow will take us away
Far from home
No one will ever know our names
But the bards' songs will remain

štvrtok 22. októbra 2009

Ako sa polo začal učiť C

Staré maily sú pecka! Človek nájde kdejakú volovinu, na ktorú tak polhodinku po jej vykonaní zabudol... Našiel som si jednu super veľkú!

Polo sa prvé dni na koleji nudil (áno, nechodil do Terča ani nechodil na jabber!). Stále ma otravoval, tak som mu povedal, nech mi napíše článok o tom, ako sa učí C. Chvíľa polovej prózy...




Jedneho krasneho skoreho rana, asi tak okolo 17:00 miestneho casu, ked vonku vietor zavyjal jak tisic hladnych elektriciek a oblakov bolo ako topanok vo vykladnej skrini tesne pred vypredajom, tu prinutil som sa ku studiu jazyka programowacieho C.

No ono studium je v mojom ponati pomerne relativne slovo, proste som napisal kus nejakeho zdrojaka, potom prisiel iyo a cele to zmazal a slo sa znova.

/* Je to velmi prijemny, trpezlivy a mily clovek tento iyo. */

Jazyk C je podla mojho nazoru z casti podobny PHP, z casti Pascalu, a kedze som sa s obidvoma uvedenymi uz stretol, sice len na ulici a velmi zbezne, myslim si, ze Cecko ako take by pre mna nemal byt nejak zvlast velky problem. Ono pri kazdom novom jazyku sa treba naucit najprv syntax, tak sa clovek vyhne najzakladnejsim chybam. Ked uz je syntax v malicku, vleti sa na prve "ozajstne" priklady a zlozitejsie prikazy, no a v tu ranu ja dojdem aj so vsetkymi mojimi znalostami, a budem kopat kanal az kym iyo bude ing. iyo, potom ho pozdravim ked pojde okolo a budem kopat dalej.


Poznamka autora: Iyo si tiez mohol vymysliet nejaku lepsiu temu na tento clanok, pretoze napisat nieco zaujimave a dobre citatelne o tom, ako som sa zacal ucit Cecko, je aj pre profesionala ako som ja, velmi nelahky oriesok. Mohol som sa napriklad rozpisat o prirodno-psychologickom paralelizme, teoriu ktoreho sme pekne rozvinuli na zdarnom priklade ploskuly plochej z Prna.

Alebo by som mohol zabit cas opisovanim bezneho stavu iyovho compu, a to by teda bol skoro nadludsky vykon, pac on tam ma mozillu s 50-timi tabmi, en plôch na ktorych su pospustane dalsie programy a dalsie mozilly a cele to neustale blbne a hadze ftipne hlasky, a do toho este vyskakuju oznamenia o pritomnosti niekoho na jabberi alebo na ICQ.

Takze sami vidite, ze su na svete aj ovela zaujimavejsie temy ako jazyk C, a mozte to usudit aj z toho, ze tato poznamka autora je rovnako rozsiahla, ako cely povodny miniclanok.