Vážení přátelé,
v tomto článku chcel by som sa zaoberať filozofiou. Ja, ako človek bez akéhokolvek filozofického vzdelania, nedávam si za ciel spraviť do sveta dieru nejakými prevratnými myšlienkami, ale skôr za použitia sedliackej logiky a kuchynskej terminológie vyjadriť niekolko pohladov na v spoločnosti bežne používané veličiny: Pravda a Lež.
Všeobecný úvod
Je nutné si uvedomiť, že v každej rozprave, ktorá má byť na určitej úrovni, musia všetky diskutujúce subjekty presne rozumieť používaným pojmom. Toto je všeobecne platné tvrdenie, bohužial nie vždy dodržiavané. Na základe tejto myšlienky môžem teda povedať: Ak chceme hovoriť o pravdivých či nepravdivých výrokoch, musíme najprv vedieť, čo to pravdivý výrok je. Za predpokladu, že rozumieme slovu "výrok", môžeme tento problém abstrahovať na konečnú otázku: Čo je pravda?
Filozofické prístupy
Samozrejme táto otázka nie je nijak nová, ludstvo sa ňou zaoberalo už pred Kristom (filozofi Aristoteles, Platón, Sokrates) a zaoberá sa ňou dodnes. Existuje množstvo filozofických prístupov a definícií pravdy, ktoré sa postupom času vyvinuli. Toto je velmi zaujímavá skutočnosť. V priebehu dvoch tisícročí ešte nikto nevymyslel nejakú všeobecnú unifikujúcu definíciu pravdy. Je možné, že to z filozofického hladiska ani nie je uskutočnitelné.
Malá odbočka
Na tomto mieste si dovolím použiť myšlienku pána Wericha, ktorý sa istého času zamýšlal nad definíciou života, a zistil, že podobne ako pravda, ani život nemá nejakú všeobecne platnú definíciu. Nespokojil sa však iba so suchým konštatovaním tejto skutočnosti, ale pokúsil sa takúto definíciu sformulovať. Pre úplnosť ju sem uvediem tak, ako si ju pamätám zo starých nahrávok:
Moje definice života je totiž to, že život vždycky stál, stojí a bude stát za to, aby ho člověk dožil. Ono se s tím totiž víc dělat nedá.
Vidíme, že Werich nehovorí presne, čo to život je, len že stojí za to dožiť. Znova sa môžme zamyslieť nad tým, či by sa dala vytvoriť nejaká definícia matematického typu "život = ...", ja osobne som však s uvedenou definíciou spokojný.
Subjektívnosť pojmu pravda
Prečo som s Werichovou definíciou spokojný? Pretože je to pravda. Aha, sám sa tu oháňam pravdou, a pritom neviem, čo to je. Korektnejšie by bolo formulovať tú myšlienku takto: "Podla mňa je to pravda". Myslím si totiž, že ak máme používať termín "pravda" v spoločnosti či v diskusii, toto je jediná správna formulácia. Napadá ma príklad, kde sa sa dá pozorovať dôležitosť subjektívneho podania informácie. Niekdo v škole povie: "Biológia je lahká". Dá sa toto všeobecne tvrdiť?
Všeobecná definícia pravdy
Tvrdenie "Biológia je lahká" je teda nepravda. Prečo? Pretože sa nájdu ludia, ktorí tvrdia, že "Biológia je ťažká". Predpokladajme, že máme dve skupiny ludí o rovnakom počte, kde pre jednu skupinu je biológia lahká, pre druhú ťažká. Z globálneho hladiska máme dve tvrdenia, ktoré idú proti sebe, a mohol by som teda jedno označiť za pravdu, a druhé za lež. Mám si vybrať náhodne?
Samozrejme nemôžme o nejakom tvrdení povedať, že to je nepravda, len na základe toho, že sa niekde nájde človek, ktorý je ochotný to tvrdiť. To by sme sa ďaleko nedostali. Rovnako nemôžeme povedať, že by pravda bola to, s čím súhlasí najviac ľudí. Táto definícia by v krajných prípadoch umožňovala označiť za pravdu všetko. Môže teda existovať nejaká všeobecná definícia pravdy?
Pravda a veda
Samozrejme tu máme matematiku, exaktnú vedu, kde sú tvrdenia pravda a nepravda naprosto jasné a neexistuje žiadne miesto pre pochybnosti. Toto hladisko však nebudem nejak hlbšie rozoberať, len pripomínam, ak ste zmätení a potrebujete ukážku nejakej pevnej a nevyvrátitelnej pravdy, otvorte si učebnicu matematiky.
Pravda a Lež
Čo je to lež? Nepravda. To je velmi zaujímavé tvrdenie. Ak zoberieme do úvahy subjektívnosť pravdy, je velmi ťažko definovať, čo to lež je. Od toho sa potom odvíjajú tiež termíny ako neúplná pravda, polopravda. Ak vezmeme subjektívnu pravdu ako tvrdenie, zakladajúce sa na súbore informácii dostupných jedincovi, a takéto tvrdenie sa pod vplyvom vonkajších okolností (informácií) ukáže ako nepravdivé (naše vnímanie skutočnosti sa odlišuje od tohoto tvrdenia), je takéto tvrdenie lež?
Tu sa dostávame až k pojmu viera. Ak je človek presvedčený (verí), že jeho tvrdenie je správne, je to subjektívna pravda. Ak naopak človek neverí, že to, čo tvrdí je správne, potom je jeho tvrdenie lež. Takže sa dostávame k záveru, že lež nie je nepravda. Lež je vedomé popieranie či pozmenenie skutočností, a nepravda je tvrdenie, ktoré mohlo byť subjektívnou pravdou, ale pod vplyvom nových informácií sa ukázalo ako nepravdivé.
Záver?
Vo svojom zamyslení som vynechal niekolko problémov, ktoré by stáli za hlbšiu analýzu, napríklad vnímanie skutočnosti (či samotnú skutočnosť). Nechcel som predlžovať tento už aj tak dosť dlhý článok, a aspoň mám nejaký materiál na rozmýšlanie, ak by som chcel spraviť nejaký ďalší takýto počin. Celý článok prosím berte ako názor amatéra, kde sa možno nič nového nedozviete, ale aspoň máte nejaký materiál na zamyslenie, prípadne na zasmiatie (aj keby na chybách a preklepoch, aj to je úspech). Ak by ste prípadne vedeli o nejakej zaujímavej a netradičnej definícii pravdy, zanechajte ju v diskusii pod článkom, rád sa poučím.
