Venované tomu, ktorého som nepoznal, ale ktorý svojim náhlym odchodom z tohto sveta zarmútil niekoho, koho poznám...
Tie kroky, ako ku tebe kráčal
A na lavičku si k tebe sadal
A objal ťa nesmelo
Vietor listy ženie, ako vtedy
Keď sedel vedla teba blízko
A šepkal slová lásky tíško
A hrial ťa svojim telom
Spomínaš...
Na jeho oči, hlboké ako vesmír celý
Na jeho pery, keď dával ti bozk smelý
Spomínaš, ako k tebe kráčal
Sám k tebe kráčal...
Vietor ti vlasy do tváre zavial
On s nimi rád sa hrával
A len na teba vždy čakal
A za ruku ťa držal
Spomínaš...
Na jeho tvár, krásnu ako najkrajší kvet
Na jeho úsmev, ktorý rozžiaril vždy svet
Spomínaš, ako k tebe kráčal
Sám k tebe kráčal...
Však voda nevšímavo ďalej tečie
Tráva rastie, slovka neprerečie
A on tu nie je, už nie
A už nikdy nebude, už nie
Spomínaš...
Na jeho ruky, ktorými ťa vždy túlil
Na jeho lásku, ktorou ťa mocne lúbil
Spomínaš, ako k tebe kráčal
Sám k tebe kráčal...
Prvé kvapky padajú zo zamračeného neba, plakať s tebou začína
Tvoje slzy miešajú sa so slzami sveta, no nik si to nevšíma
A on nie je tu, aby ti ich osušil
A už nikdy nebude, už nie
Spomínaš...
Na vašu lásku, ktorá s ním odišla
Na tú lásku, ktorá už minula
Spomínaš, ako k tebe kráčal
Sám k tebe kráčal...
Prší, a pred tvojimi krokmi stromy sa skláňajú
Akoby tvoj smútok poznali, vetvami mávajú
Ale ty vieš, že
Len on ťa vedel pochopiť
Len on vedel rozosmiať
Len on vedel pritúliť
Len on vedel milovať
A tak spomínaš...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára