V púšti samoty stáť
Bez možnosti sa smiať
Vietor ženie piesok do tváre
Veselo v hospode
Tváriť sa v pohode
Cinkajú poháre
Smiech sa ženie mestom
Neskryješ sa za strom
Počúvať ho neustále
Nikdy neustane
Chodiť životom
Pozerať za plotom
Za mrežami sa dívaš
Kráčaš a nevidíš
Na život nemyslíš
Ulicou krívaš
Život ťa dorazil
Všetko ti pokazil
Nádeje nieto
Každý už vie to
Niekdo ale bojuje stále
A aj keď má na mále
Je tu pre teba
Stále chová nádej
Že nakoniec nájde
Tvoj kúsok neba
Otvor oči, začni vnímať!
Tam blízko stojí v tieni
Neprestal ti nemo kývať
On ten krutý život zmení
Do sveta ludstvo beží
Ale ten najväčší poklad
Im doma pod nosom leží.
Až neskoro pochopia
A obzerať sa začnú...
Majú snahu, ale márnu.
Čas už nevrátia.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
tahle se mi líbí, pěkné myšlenky :)
OdpovedaťOdstrániť