Koncorockový

Vážení přátelé,
zdá sa, že sa nám končí ďalší rok. Ja osobne s tým teda nesúhlasím, a keby sa mi podarilo presvedčiť dostatok ludí, mohli by sme koniec roku vetovať. Presunúť ho napríklad na budúci rok, aby sme potom mohli vyrobiť akciu dva za cenu jedného. Koniec roku sa preceňuje. Rovnako by sme mohli blbnúť s koncom mesiaca, koncom týždňa a podobne.

Viete, čo znamená koniec roku? Ste o rok bližšie hrobu. Na což je dobré si spomenúť napríklad aj keď oslavujete narodeniny. Ak sa vám zdá, že tento príspevok vyznieva mierne depresívne, je to tým, že tento príspevok vyznieva mierne depresívne. Týmto vás vítam do Tautology clubu.

Koniec roku je čas zhodnocovania úspechov (a z toho vyplývajúci vysoký počet sebevrážd) a vytvárania predsavzatí, na ktoré sa do mesiaca zabudne. Na Vianoce je každý šťastný a veselý (a to je rozkaz!) a užíva si zaslúženého odpočinku, aby potom zas nestíhal nič. No, a na nový rok to všetko začina odznova. Alebo skôr pokračuje odznova.

Napriek uvedeným skutočnostiam a ich mnohonásobnom empirickom overení existujú ludia, ktorí to takto nevnímajú. Což je fakt. Na planéte je tolko ludí, že vyvrátiť takéto tvrdenie by malo časovú náročnosť blízku nekonečnu, takže nás to vôbec nemusí zaujímať. Ak patríte zrovna medzi takýchto ludí a nečítate tento príspevok spoza mreží nejakého špecializovaného ústavu, mali by ste urýchlene vyhladať odbornú pomoc. Alebo sa považovať za neuveritelne šťastných (však aj blázon je šťastný, pokial si neuvedomuje svoje bláznovstvo).

Tak, koniec kecov, ide sa pokračovať v predvianočnom blbnutí. Do nového roku vám samozrejme prajem len to najlepšie (záleží, pre koho to bude najlepšie) a želám šťastné prežitie sviatkov (ide hlavne o to prežitie). Snáď nám v budúcom roku zas zabudnú zrušiť blog :)

Think about thoughts!

Vážení přátelé,

ludstvo (alebo proste skupina humanoidov, ktorí za určitých velmi špecifických podmienok dokážu vyprodukovať niečo parciálne konštruktívne) už na planéte existuje nejaký ten rok, a tak sa dajú vypozorovať rôzne situácie, v ktorých sa jednotlivec počas života ocitá. Je to cyklus s minimálnymi obmenami. Všimnite si, že jeden chodí polku života do školy aby sa naučil niečo, čo ostatní už dávno vedia. Polka života v háji. Ale nie o tom som chcel.

Myslenie

Kedysi pradávno nejaký múdry humanoid, ktorý mal strašne vela volného času a nič rozumného na práci, vymyslel toto:

Mysli o sebe mysliacom.

Našťastie netuším, kto to povedal, ani či to citujem správne, a dohladávať sa mi to nechce, takže máte proste smolu. Napriek tomu je táto jednoduchá poučka hodne zaujímavá, a ak by sa nám ju darilo praktikovať v praxi, bol by svet hneď krajší a prívetivejší, takže na to každý kašle. Ale to už sa nám v tom hrabe Murphy a toho tu nechceme, takže mi dajte chvilku kým ho dojdem vykopnúť z hospody.

Ogres have layers...

...ako cibula. A tiež tak smrdia, poznáme to. Priatelia, myslenie má tiež vrstvy. Poďme si zaviesť terminológiu, ktorú do odbornej náučnej literatúry zaviedol Terry Pratchett, ktorý jednotlivé úrovne nazýva proste takto:

• prvá úroveň - prvé myšlienky
• druhá úroveň - druhé myšlienky
• atd.

Myslím, že je jasné, v akom kontexte sa tu pohybujeme.

Myšlienky

Prvé myšlienky, to sú myšlienky ktoré si normálne myslíme keď rozmýšlame, idlíme alebo NOPujeme. Normálne si ich človek ani neuvedomí, proste je to defaultné myslenie, ktoré môže (ale nemusí) viesť k nejakému konštruktívnemu záveru. Zpravidla nevedie.
Príklad: Sedím si v šaline a vidím nejakého teepka a pomyslím si: hej, ten je divný.

Druhé myšlienky rozmýšlajú o Prvých myšlienkach konkrétne, alebo o myslení v rôznych situáciách všeobecne. Je to myslenie nad tým, že sme si uvedomili, že myslíme. Dá sa čiastočne nahradiť aj prvými myšlienkami, hlavne ak sa retrospektívne zamýšľame nad našimi rozhodnutiami v minulosti. Odpovedá väčšinou na takéto otázky: Je takéto myslenie správne, vedie to niekam? Neodbočil som tak trochu náhodou? Tyvole, nad čim to zas rozmýšlam?
Príklad: Hm, to bol ale rýchly úsudok, len tak si za pár sekúnd zaškatulkovať človeka, že je divný. Ak to takto budem robiť, nebude to moc dobré.

Potom to už začína byť trošku zložitejšie. Tretie myšlienky zhodnocujú myslenie Druhých myšlienok. Pratchett uvádza, že takéto myslenie má len menšina výnimočne nadaných ludí. Takéto myšlienky si totiž je nutné uvedomovať a vedome korigovať, na což málokdo z nás má v dnešnej dobe čas. Nehovoriac o tom, že to celé sa musí zvládať vrámci milisekúnd.
Príklad: A hele, zamyslel som sa nad tým ako myslím! A výsledok sa mi vôbec nepáči. Jak by sa to dalo zmeniť?

Štvrté myšlienky (posledný stupeň použitý v Pratchettovi) uvažujú nad Tretími myšlienkami. Podla môjho chápania je to skôr blesková reflexia tretích myšlienok vzhľadom na subjektívne vnímanie momentálneho stavu spoločnosti.
Príklad: No dobre, ale treba to myslenie meniť? Keby som ho zmenil, jak moc budem vybočovať od priemeru? Stojí to vôbec zato?

Iný zaujímavý príklad

Použitie obmeny uvedeného konceptu v praxi, dajme tomu niekde na fóre:

1. "Ako môže mať niekdo rád mačky."
2. "Aha, to sú zas tí cat-hateri"
3. "Aha, to sú zas tí ludia, čo vypisujú ostatným, že sú cat-hateri"
4. "Aha, to sú zas tí ludia, čo píšu ostatným, že niekdo napísal, že niekdo ďalší je cat-hater"
5. "Aha, ty si určite volil ružových"
6. atď

Priatelia, podla toho, kde sa vaše myslenie zastaví, bude vyzerať vaša odpoveď vo fóre. Ak sa dostanete do dosť vysokého štádia myslenia, nenapíšete na také fórum nič (pretože to nemá vôbec žiadny zmysel a vy už dopredu viete, kam to celé povedie). V takomto prípade sa však dá aj samotné fórum považovať za inteligentnú entitu, v ktorej sa vyjadrujú iba ludia s Prvými myšlienkami. Totiž, po dostatočne dlhom spame od takýchto ludí sa téma diskusie presunie cez všetky uvedené body. Niekedy pravda je na to treba hoooodne vela spamu, ale ja im verím, a okrem toho, sloboda prejavu im nahráva do karát.

Záver

No tak to je zas zamyslenie plácnuté na tri strany, asi som to mohol skrátiť. Vaša chyba že také žvásty čítate. Chcel by som ale odporučiť takto na záver: Skúsme používať aspoň tie druhé myšlienky v reálnom čase. Vela vecí by sa mohlo zlepšiť. Tiež by som sa tu mohol konečne prestať baviť o utopii, že :-)

Príbehy z šaliny, part II

Vážení přátelé,
keďže nemám čo iné na práci, plácnem sem ďalšiu časť svojho velediela. Kritici a čitatelia na to už určite netrpezlivo čakajú (no, je to v podstate jeden goauld), takže ich nechcem sklamať. Sklamaní budú, až si to prečítajú :-)

Polov beznázvovoidný román, časť druhá

Predstavme si kotlinu, nepravidelne kruhoveho tvaru, ohranicenu zo vsetkych stran horami, kopcami, strmymi stitmi a pohoriami, vysokou vrchovinou a - sem-tam - nejakou tou pozabudnutou pahorkatinou. Je k podivu, ako taketo miesto vobec mohlo vzniknut. Niektori tvrdia, ze to ma nieco spolocne s padajucimi slonmi, coz je podla mna naprosta hovadina.
Ako kazde spravne kralovstvo, malo aj to nase nejake to hlavne mesto. Zalezi vsak na tom, koho by ste sa na to opytali, kde by ste sa pri tom prave nachadzali, aky by fukal vietor a na dotycneho postoju k modrej farbe.
Obyvatelstvo tohoto zaujimaveho kralovstva bolo rozdelene klasicky tak, ako by rozumny clovek ocakaval - trpaslici zili svojim tajnostkarskym sposobom v hlbokych lesoch okolo stredu oblasti (takzvani stredari (hanlivo tiez spodari)) a potom v lesoch na upatiach hor ohranicujucich celu oblast (okrajari (krajkari)). Bledi elfovia zase vobec nevychadzali na denne svetlo zo svojich temnych hlbokych jaskyn, kde nielen zili, ale aj pracovali a tazili vzacne kovy a ine svinstvo.
Existuje vseobecne rozsirena povera, ze hory okolo celeho kralovstva su pretkane chodbami elfich bani. Neviem, co je na to pravdy, ale moc by som tomu neveril, ludia nakecaju hovadin.
Do takehoto starostlivo vyvazeneho politicko-hospodarskeho ekosystemu sa kedysi davno, bohvie odkial, narvali ludia. Najprv si skusali postavit obydlia z dreva. Postavili par usadlosti, a potom si trpaslici vsimli, ze im nejak ubuda z teritoria, straslivo sa nasrali a vyslali ludom jasne posolstvo hodne pomalej a desivej smrti, ak sa odvazia dalej im zotinat ich krasne zostrihane stromy. Potom, co ludia znicili este Susosie krala Radoslava a komplet celu Alej toaletneho papiera, vyskusali trpaslici svoj koncept pomalej a hroznej smrti na cloveku nahodne vybranom zo statistickeho suboru. Tento pokus im bohuzial nevysiel, clovek to prezil, napriek tomu to svoj ucel splnilo - ludia po vypocuti jeho pribehu (a zhliadnuti ocividnych dokazov - niektori trpaslici sa pod svoju pracu podpisali) okamzite prestali rubat veskere drevo.

Hodnotenie kritika

Tak určite, druhý diel splnil každé očakávania aj toho najnáročnejšieho čitatela. Prirodzene sa tu vytvára akési existenčné napätie - z čoho vlastne budú ludia stavať svoje domy? Naplňuje to čitatela očakávaním, a tak sa môže ešte viac tešiť na ďalší diel. Což samozrejme robí. Tak.

Príbehy z šaliny

Vážení přátelé,
rozhodol som sa, že svoj čas strávený (skoro) každý deň v šaline nebudem venovať iba tupému zírání z okna, ale posnažím sa vytvoriť niečo konštruktívne. Keďže som podstatne obmedzený dostupným hardwarom, došiel som k názoru, že začnem písať akýsi román na pokračovanie. Jedná sa o fantasy román, pretože fantasy mám rád, a kto nie tak ten môže ísť rovno kade akokolvek (stále lepšie ako čímsi kamsi). Za jednu cestu šalinou stihnem napísať cca dve až tri vety. Ospravedlňte prosím nedostatok diakritiky, s tým sa mi fakt nechcelo zaoberať. Please, enjoy :-)

Polov beznázvovoidný román, časť prvá

Bylo nebylo jedno skvele kralovstvo. Existovalo na nejakom randomovom mieste a malo rozlohu asi tak, no, stada slonov, ktorych tak strasne vydesil nejaky nevinny a nic netusiaci hlodavec, ze sa dali na zbesily utek. Takto sa hnali narastajucou rychlostou danym smerom, a vobec si nevsimli, ze sa blizia k hypotetickemu okraju sveta. Alebo im to bolo jedno. Pre relevantne informacie by bolo nutne zohnat cloveka, ktory by sa profesionalne zaoberal psychologiou slona (prirucky Ako si dupat v dave alebo praca Pohlad na velke stvornozce so zameranim na hlbkovu psychologicku analyzu zaradenia slona do spolocnosti), a bol by ochotny zdarma prezentovat vysledky svojej celozivotnej badatelskej prace. Coz je problem. Okrem toho, myslienkove pochody slona maju svoje vlastne, casovo premenne sifrovanie, takze by sme sa aj tak dozvedeli prd.

Takze, aby sme sa odputali od problemu myslenia obrovskych zmatenych stvornozcov, pohybujucich sa vzrastajucou rychlostou k svojej neodvratnej zahube, abstrahujeme si model myslenia slona ako samostatne fungujucu velicinu, ktora existuje, a to je asi tak vsetko, co o nej vieme. Takze mnozina takychto velicin, spolu s prilahlym funkcnym okolim, dobehla nezanedbatelnou rychlostou k avizovanemu okraju sveta. Potom sa nieco stalo.

Kedze je velmi problematicke hladat ocitych svedkov danej skutocnosti (ak vobec nejaki existuju (o comz silne pochybujem)), musime sa uchylit k teorii. Jedna moznost je, ze bola akurat zima, mrzlo a stado slonov nezvladlo riadenie v prudkej zakrute. Tato teoria poskytuje moznost rozsirenia o doplnujuce informacie, ako napriklad: poladovica, pritomnost husteho provozu ci pripadne zanedbana vymena zimnych pneumatik. Rovnako je tiez mozne, ze stado slonov upadlo v kriticky okamih do mikrospanku.

Druha teoria naznacuje, ze sa to stalo nejak inak.

Kazdopadne, nech je uz pricina akakolvek, stado slonov spadlo. Pocas padu doslo k ich znacnemu rozptyleniu, ktory sa este ztrojnasobil po dopade. Celkova plocha ohranicena dopadnuvsimi slonmi, vcetne konstanty rozptylu, priblizne odpoveda obsahu plochy, ktoru zabera recene kralovstvo.

Hodnotenie kritika

Tak určite, je to samozrejme skvelé a bezchybné. Z prvého dielu sme sa síce len dozvedeli rozlohu oblasti, v ktorej sa bude odohrávať príbeh, ale zato použité veličiny sú uvedené s presnosťou na tisíciny, takže si čitatel môže utvoriť jasnú predstavu o umiestnení celého královstva. A čo môže bežný smrtelník viac chcieť.

Liberty ships

Vážení přátelé,
dneska je akurát príhodný deň na to, aby sme sa mrkli na lode Liberty. Dúfam, že je to každému jasné, a nebudem to tu musieť nejak zložito vysvetlovať.

Lode Liberty

Prvá loď tohoto typu (SS Patrick Henry) bola spustená na vodu v roku 1941. Tieto lode boli navrhnuté na dopravu vojenského materiálu zo Spojených štátov do Európy, a bolo ich vyrobených okolo 2700. Do dneska prežili dve. Výroba týchto lodí bola špecifická tým, že musela byť rýchla a lacná, preto sa vyvinuli nové techniky práce, ako napríklad zváranie miesto pôvodného nitovania dielov. Priemerná doba stavby lode v roku 41 bola 212 dní, neskôr 70, v roku 43 potom dokázali celú loď postaviť za 5 dní. Použitie novej technológie prinieslo však nečakané výsledky - lode sa po spustení na vodu začali lámať. Dôvodom je tzv. tranzitná (prechodová) teplota.

Vezmime si ocel. Na to, aby sme zlomili tyčku z ocele o nejakej hrúbke, potrebujeme konkrétne množstvo energie. Okrem energie je ďalšia dôležitá veličina teplota danej ocelovej tyčky. Totiž, ak by sme teplotu tyčky dostatočne znížili, zistíme, že k jej zlomeniu potrebujeme výrazne menej energie ako predtým. To znamená, že sme prekonali tranzitnú teplotu, a materiál zmenil svoje vlastnosti. A toto sa práve stalo s loďami typu Liberty.

Keď sa loď vydala do severného Atlantiku, kde je teplota vody okolo 4°C, začali hroziť práve takéto krehké lomy. Problém je, že prechodová teplota sa pre daný materiál stanoviť jednoducho - závisí totiž nie len na type materiálu, ale aj na jeho spôsobe tepelného spracovania (zváranie), na tvare a podobne. Toto viedlo k zavedeniu noriem pre chemické zloženie materiálov. Mrknite sa na to, jak to vyzeralo.

Lode Liberty neboli jediné typy lodí, kde sa krehké lomy vyskytovali. Príkladom je tanker typu T2 (SS Schenectady), ktorý sa rozlomil pri ceste do prístavu. Pri vzniku trhliny sa příď a záď lode zaborili do dna a vyzdvihli poškodenú časť tak, že loď nenaberala žiadnu vodu. Neskôr bola táto loď úspešne opravená.

Sranda, že?

What? Ever!

Vážení přátelé,
čo vám budem hovoriť.

• Na hodinách na USI sa učím kresliť, a myslím, že do konca semestru budem schopný vytvárať umelecké diela na nezanedbatelnej úrovni.
• Z pečenia Pirožkov sme upgradli na systémovú analýzu hnedouhelného rypátka, ktoré následne našou analýzou rizika konštrukčne vylepšíme.
• Výlet kriplbusom sa vydaril, videli sme dokonca auto!
• Pretože sme si náš klasický nosník zimprovizovali pomocou vešiaka na kabáty na systémovej metodológii, rozhodli sme sa ďalšiu hodinu odbornej diskusie o nosníkoch vynechať.
• Britannia Bridge nespadol len tak samovolne, dokonca nespadol vôbec, ale po požiari bol natolko poškodený, že ho víceméně komplet prerobili. Zaujímavá je pôvodná kockatá konštrukcia.
• Nestíham bus do školy.

Myslím, že som zhrnul všetko podstatné. Neviem, čo by si bezo mňa a tohoto blogu ludstvo počalo.

Pravda a lež

Vážení přátelé,
v tomto článku chcel by som sa zaoberať filozofiou. Ja, ako človek bez akéhokolvek filozofického vzdelania, nedávam si za ciel spraviť do sveta dieru nejakými prevratnými myšlienkami, ale skôr za použitia sedliackej logiky a kuchynskej terminológie vyjadriť niekolko pohladov na v spoločnosti bežne používané veličiny: Pravda a Lež.

Všeobecný úvod

Je nutné si uvedomiť, že v každej rozprave, ktorá má byť na určitej úrovni, musia všetky diskutujúce subjekty presne rozumieť používaným pojmom. Toto je všeobecne platné tvrdenie, bohužial nie vždy dodržiavané. Na základe tejto myšlienky môžem teda povedať: Ak chceme hovoriť o pravdivých či nepravdivých výrokoch, musíme najprv vedieť, čo to pravdivý výrok je. Za predpokladu, že rozumieme slovu "výrok", môžeme tento problém abstrahovať na konečnú otázku: Čo je pravda?

Filozofické prístupy

Samozrejme táto otázka nie je nijak nová, ludstvo sa ňou zaoberalo už pred Kristom (filozofi Aristoteles, Platón, Sokrates) a zaoberá sa ňou dodnes. Existuje množstvo filozofických prístupov a definícií pravdy, ktoré sa postupom času vyvinuli. Toto je velmi zaujímavá skutočnosť. V priebehu dvoch tisícročí ešte nikto nevymyslel nejakú všeobecnú unifikujúcu definíciu pravdy. Je možné, že to z filozofického hladiska ani nie je uskutočnitelné.

Malá odbočka

Na tomto mieste si dovolím použiť myšlienku pána Wericha, ktorý sa istého času zamýšlal nad definíciou života, a zistil, že podobne ako pravda, ani život nemá nejakú všeobecne platnú definíciu. Nespokojil sa však iba so suchým konštatovaním tejto skutočnosti, ale pokúsil sa takúto definíciu sformulovať. Pre úplnosť ju sem uvediem tak, ako si ju pamätám zo starých nahrávok:

Moje definice života je totiž to, že život vždycky stál, stojí a bude stát za to, aby ho člověk dožil. Ono se s tím totiž víc dělat nedá.

Vidíme, že Werich nehovorí presne, čo to život je, len že stojí za to dožiť. Znova sa môžme zamyslieť nad tým, či by sa dala vytvoriť nejaká definícia matematického typu "život = ...", ja osobne som však s uvedenou definíciou spokojný.

Subjektívnosť pojmu pravda

Prečo som s Werichovou definíciou spokojný? Pretože je to pravda. Aha, sám sa tu oháňam pravdou, a pritom neviem, čo to je. Korektnejšie by bolo formulovať tú myšlienku takto: "Podla mňa je to pravda". Myslím si totiž, že ak máme používať termín "pravda" v spoločnosti či v diskusii, toto je jediná správna formulácia. Napadá ma príklad, kde sa sa dá pozorovať dôležitosť subjektívneho podania informácie. Niekdo v škole povie: "Biológia je lahká". Dá sa toto všeobecne tvrdiť?

Všeobecná definícia pravdy

Tvrdenie "Biológia je lahká" je teda nepravda. Prečo? Pretože sa nájdu ludia, ktorí tvrdia, že "Biológia je ťažká". Predpokladajme, že máme dve skupiny ludí o rovnakom počte, kde pre jednu skupinu je biológia lahká, pre druhú ťažká. Z globálneho hladiska máme dve tvrdenia, ktoré idú proti sebe, a mohol by som teda jedno označiť za pravdu, a druhé za lež. Mám si vybrať náhodne?
Samozrejme nemôžme o nejakom tvrdení povedať, že to je nepravda, len na základe toho, že sa niekde nájde človek, ktorý je ochotný to tvrdiť. To by sme sa ďaleko nedostali. Rovnako nemôžeme povedať, že by pravda bola to, s čím súhlasí najviac ľudí. Táto definícia by v krajných prípadoch umožňovala označiť za pravdu všetko. Môže teda existovať nejaká všeobecná definícia pravdy?

Pravda a veda

Samozrejme tu máme matematiku, exaktnú vedu, kde sú tvrdenia pravda a nepravda naprosto jasné a neexistuje žiadne miesto pre pochybnosti. Toto hladisko však nebudem nejak hlbšie rozoberať, len pripomínam, ak ste zmätení a potrebujete ukážku nejakej pevnej a nevyvrátitelnej pravdy, otvorte si učebnicu matematiky.

Pravda a Lež

Čo je to lež? Nepravda. To je velmi zaujímavé tvrdenie. Ak zoberieme do úvahy subjektívnosť pravdy, je velmi ťažko definovať, čo to lež je. Od toho sa potom odvíjajú tiež termíny ako neúplná pravda, polopravda. Ak vezmeme subjektívnu pravdu ako tvrdenie, zakladajúce sa na súbore informácii dostupných jedincovi, a takéto tvrdenie sa pod vplyvom vonkajších okolností (informácií) ukáže ako nepravdivé (naše vnímanie skutočnosti sa odlišuje od tohoto tvrdenia), je takéto tvrdenie lež?
Tu sa dostávame až k pojmu viera. Ak je človek presvedčený (verí), že jeho tvrdenie je správne, je to subjektívna pravda. Ak naopak človek neverí, že to, čo tvrdí je správne, potom je jeho tvrdenie lež. Takže sa dostávame k záveru, že lež nie je nepravda. Lež je vedomé popieranie či pozmenenie skutočností, a nepravda je tvrdenie, ktoré mohlo byť subjektívnou pravdou, ale pod vplyvom nových informácií sa ukázalo ako nepravdivé.

Záver?

Vo svojom zamyslení som vynechal niekolko problémov, ktoré by stáli za hlbšiu analýzu, napríklad vnímanie skutočnosti (či samotnú skutočnosť). Nechcel som predlžovať tento už aj tak dosť dlhý článok, a aspoň mám nejaký materiál na rozmýšlanie, ak by som chcel spraviť nejaký ďalší takýto počin. Celý článok prosím berte ako názor amatéra, kde sa možno nič nového nedozviete, ale aspoň máte nejaký materiál na zamyslenie, prípadne na zasmiatie (aj keby na chybách a preklepoch, aj to je úspech). Ak by ste prípadne vedeli o nejakej zaujímavej a netradičnej definícii pravdy, zanechajte ju v diskusii pod článkom, rád sa poučím.