utorok 27. októbra 2009

Leto u Červeného klobúka


Posledný pohľad na budovu, kde som strávil väčšinu leta. Moja brigáda sa skončila...

Všetko sa to začalo ešte v máji na dni otvorených dverí. Na súťaži pre pobavenie návštevníkov som sa dobre umiestnil. Dodalo mi to odvahu a skúsil som intern program u Red Hat. Moje prvé prijímacie konanie som prežil, ani neviem ako. Prebiehalo počas júna na 3 fázy (posúdenie CV, písomný test, ústny pohovor). S mojimi vedomosťami, schopnosťami a trochou šťastia som na začiatku júla nastúpil.

Začiatky boli ťažké :-) "Prečítaj si tieto dlhé stránky (tak trochu zastaralé). Nastav si toto, tamto." Po prvom týždni človek nevedel, čo bolo jeho úlohou. :-D Peer, kolegovia internisti, manažér - nejako to so mnou zvládli a zvykol som si na prácu ako Qualtiy Engineer. Po niekoľkých týždňoch začal ustupovať pocit cudzinca na návšteve. V kancelárií som sa cítil takmer tak dobre ako na koleji, doma (povedané s veľkým nadhľadom ;).

Iné prostredie otvára nové možnosti. Spoznal som kopu zaujímavých ľudí (dosť z nich žije v inom časovom pásme!). Používal nové technológie. Riešil nezvyčajné problémy (kde v okolí kancelárie sa dá najlepšie najesť? :-). Človek si z takejto práce odnáša jedinečné skúsenosti a zážitky.

Ideálne prázdniny postupne prešli do hektickej školy. Ráno som vstal, opustil izbu a vrátil sa za tmy úplne vyčerpaný (čas som strávil v kancelárií alebo v škole). Pokiaľ je človek poctivec ako ja a nechce zanedbávať ani školu, ani prácu, skutočne to dá zabrať.

A tak som to po 4 mesiacoch ukončil svoj Red Hat intership. Plný melanchólie odchádzam a spomínam... Ak sa podarí, budúce leto som späť v Červenom klobúku!

Vyborny cover vybornej pesnicky

Tomorrow will take us away
Far from home
No one will ever know our names
But the bards' songs will remain

štvrtok 22. októbra 2009

Ako sa polo začal učiť C

Staré maily sú pecka! Človek nájde kdejakú volovinu, na ktorú tak polhodinku po jej vykonaní zabudol... Našiel som si jednu super veľkú!

Polo sa prvé dni na koleji nudil (áno, nechodil do Terča ani nechodil na jabber!). Stále ma otravoval, tak som mu povedal, nech mi napíše článok o tom, ako sa učí C. Chvíľa polovej prózy...




Jedneho krasneho skoreho rana, asi tak okolo 17:00 miestneho casu, ked vonku vietor zavyjal jak tisic hladnych elektriciek a oblakov bolo ako topanok vo vykladnej skrini tesne pred vypredajom, tu prinutil som sa ku studiu jazyka programowacieho C.

No ono studium je v mojom ponati pomerne relativne slovo, proste som napisal kus nejakeho zdrojaka, potom prisiel iyo a cele to zmazal a slo sa znova.

/* Je to velmi prijemny, trpezlivy a mily clovek tento iyo. */

Jazyk C je podla mojho nazoru z casti podobny PHP, z casti Pascalu, a kedze som sa s obidvoma uvedenymi uz stretol, sice len na ulici a velmi zbezne, myslim si, ze Cecko ako take by pre mna nemal byt nejak zvlast velky problem. Ono pri kazdom novom jazyku sa treba naucit najprv syntax, tak sa clovek vyhne najzakladnejsim chybam. Ked uz je syntax v malicku, vleti sa na prve "ozajstne" priklady a zlozitejsie prikazy, no a v tu ranu ja dojdem aj so vsetkymi mojimi znalostami, a budem kopat kanal az kym iyo bude ing. iyo, potom ho pozdravim ked pojde okolo a budem kopat dalej.


Poznamka autora: Iyo si tiez mohol vymysliet nejaku lepsiu temu na tento clanok, pretoze napisat nieco zaujimave a dobre citatelne o tom, ako som sa zacal ucit Cecko, je aj pre profesionala ako som ja, velmi nelahky oriesok. Mohol som sa napriklad rozpisat o prirodno-psychologickom paralelizme, teoriu ktoreho sme pekne rozvinuli na zdarnom priklade ploskuly plochej z Prna.

Alebo by som mohol zabit cas opisovanim bezneho stavu iyovho compu, a to by teda bol skoro nadludsky vykon, pac on tam ma mozillu s 50-timi tabmi, en plôch na ktorych su pospustane dalsie programy a dalsie mozilly a cele to neustale blbne a hadze ftipne hlasky, a do toho este vyskakuju oznamenia o pritomnosti niekoho na jabberi alebo na ICQ.

Takze sami vidite, ze su na svete aj ovela zaujimavejsie temy ako jazyk C, a mozte to usudit aj z toho, ze tato poznamka autora je rovnako rozsiahla, ako cely povodny miniclanok.

sobota 10. októbra 2009

Nasa nova spolubyvajuca

Predstavme si nasledujucu situaciu:

Poctivy polo v piatok od rana piatej hodiny sedi za notasom a pekne krasne... sa flaka. V svetoznamej izbe na osmom poschodi je este tma, vsetko spi, len iyo chrape. Po nejakych troch hodinach cisteho casu sa zrazu iyo strhne a so sialenym vyrazom v ociach sa bleskovo presunie z postele k PC. Horecnato vyklepava cosi do klavesnice, hubuje, horekuje, hulaka: "Haste honem, hybaj, hovada!" Naraz vstane, nahadze na seba tzv. iyov equipment (my by sme to nazvali "oblecenie") a nevsimajuc si zatvorene dvere vyraza do sireho sveta, nechavajuc za sebou okrem ineho svoj notas, kalkulacku, a papier s perom. Bolo okamzite jasne, ze nieco nie je v poriadku.

A teraz si predstavme nasledujucu situaciu:

Poctivy polo ten isty piatok stale sedi za kompom a... flaka sa. Cas sa posunul o dve hodiny cisteho casu, ked v tom sa ozve vehementne busenie na dvere. Busenie este chvilu trva, potom ustane, ozvu sa kluce a do izby vchadza iyo. V tomto momente vsetci nahodni okoloiduci (spolu s nahodne okolosediacim polom) nemohli uverit tomu, co vidia - iyo si so sebou priviedol na izbu slecnu. A hned aj prehlasil, ze od teraz bude byvat s nami. Tak sa ku nam nastahovala Hortenzya.

Polovo subjektivne hodnotenie, citacia z rozhovoru pre tento clanok: "Najprv som bol totalne zdeseny tym, co vidim, prislo mi to ako husty fatal error v programe Svet. Ale ked som sa spamatal, a zacal si vsimat aj ine veci, hned mi prisla nasa nova spolubyvajuca zaujimava - tak predovsetkym bola oblecena komplet v ciernom, a to sa pocita! (polosmiech) Myslim, ze mala aj ocne tiene cierne, proste parada. A okrem toho, staci jej celkom maly platz u nas na stole, takze pohudka. Zo zaciatku mala trosku problem s iyho kompom, ale uz si zvykla, a za dalsie - moc nasich zasob nam z chladnicky nezozerie, takze ja som v podstate spokojny. Jo, a este taka zaujimavost: ona sa vola Hortenzia, len iyo jej zo srandy hovori Hortenzya."



Update:

Po mensom prehovarani sa Hortenzya nechala odfotit:

nedeľa 4. októbra 2009

Alone II

Alone I sleep
And alone I wake
Alone I dream
And alone I ache

Alone I live
And alone I cry
Alone I think
And alone I'll die

Alone I try
And alone I fall
Alone I fail
And alone I crawl

Alone I was born
And alone I'll die
Alone walking through life
Never asking why

No one will know how I lived
No one will know who I was
No one will know how I felt
No one will ever see the cause

Alone I was,
Alone I am,
And alone I'll always be.